Croatian Long Distance Trail

Croatian Long Distance Trail

Národná, malebná trasa pre pešiu turistiku

Zoznám sa s Chorvátskom osobne

Mnohé krajiny majú svoje národné, známe turistické chodníky, ktoré sú vytvorené preto, aby motivovali ľudí k aktívnejšiemu životu, aby spoznávali samých seba, aby sa dostali z komfortnej zóny a tak rozšírili svoje názory a skúsenosti – jednoducho povedané – aby sa stali lepšími ľuďmi. Španielske El Camino je možno jednou z najznámejších takých trás. USA má tiež svoje trasy, kde sa ľudia už po desaťročia sami formujú a to chodiac mesiacmi po Appalachian Trail alebo Pacific Crest Trail. Croatian Long Distance Trail (skrátene CLDT) je vytvorená práve z tohto dôvodu – aby boli ľudia motivovaní k pobytu a životu v prírode, na turistickom chodníku, v dotyku s prírodou, v pomalom pohybe, a to všetko kvôli ich dobru. Croatian Long Distance Trail bola zriadená v roku 2017 hneď potom, ako prvý Chorvát prešiel po Pacific Crest Trail. Čoskoro bolo založené aj Združenie Long Distance Trail Chorvátsko. Pracovalo sa dva celé roky, aby sa trasa dokončila, a ešte ďalších šesť mesiacov pre zhromažďovanie všetkých informácií. Takže Croatian Long Distance Trail je národná, malebná(scenic), trasa (trail) pre pešiu turistiku (hiking) dlhá 2109 km, ktorá v podstate vedie k maximálnemu vylúčeniu asfaltových ciest a zameriava sa na horské trasy, poľné a makadamové cesty. Trasa sa začína v Iloku, v najvýchodnejšom bode Chorvátskej republiky, potom ide k najsevernejšiemu bodu – Sveti Martin na Muri k najzápadnejšiemu bodu – Savudriji, a potom k najjužnejšiemu bodu Chorvátskej republiky – Prevlaka.

 
CLDT je rozdelená na tri veľké časti, alebo deväť menších častí:
 
CLDT sections
Nikola Horvat

Časť  A
Ilok – Sveti Martin na Muri (576 km)

A1 – Ilok – Našice (245 km)

Táto časť je rovinatá, nie je tu veľa výstupov, ale svojimi zlatými poľami a vidieckou oblasťou ako aj miestnymi pochúťkami určite púta pozornosť. Časť A1 je ideálna pre získavanie sily a kondície, nie je fyzicky náročná, no potrebné je pozorne si vyberať obdobie v roku, kedy vyraziť, a to kvôli veľkým letným horúčavám. V tejto časti sa veľmi často prechádza blízko dedín alebo miest, takže netreba nosiť veľa jedla v ruksaku, čo je určite výhodou pre peších turistov začiatočníkov, a ktorí nemajú rozvitú toleranciu na veľkú váhu ruksaku. Okrem mesta Ilok a Našice, sa peší turisti v tejto časti zoznámia s mestami Bapski, Lovas, Vukovar, Osijek, Beli Manastir, Belišće/ Valpovo a aj s radom malebných dedín s veľmi milými obyvateľmi, ale aj s niektorými známymi miestami ako sú Dunaj, Ovčara, zámok Eltz, Kopački Rit a iné. Ak v tejto časti prejdete priemerne 25 km denne, dá sa ju zdolať asi za desať dní.

CLDT
Nikola Horvat
Valpovo
A2 – Našice – Daruvar (94,5 km)

Papuk je prvým pohorím, cez ktoré prechádza CLDT a to práve v časti A2. Našice je ideálnym mestom pre dobré zásobenie sa pred horským dielom trasy. Husté lesy, lesné zvieratá, čistý vzduch a studená voda sú postačujúce dôvody pre atraktívnosť tejto časti. Papuk nie je vysoké pohorie, ale je dosť náročné na to, aby sa aj priemerný peší turista spotil. Horské chodníky v tejto časti sú dostatočne rozvité, a orientácia v priestore je uľahčená kvalitnými značeniami. Priemernému pešiemu turistovi trvá prejdenie tejto krátkej časti štyri dni.

CLDT - Papuk
Nikola Horvat
Papuk
A3 – Daruvar – Sveti Martin na Muri (236,5 km)

Z jedného pohoria na druhé - z Papuka na Bilogoru, a potom aj na tretie – Kalnik. Tri drahokamy, ktoré poskytujú skutočný obraz pevninského Chorvátska. Sú to podobné pohoria, no aj tak odlišné a každé z nich má svoje čaro. Časť A3 sa kľukatí popri mestách Virovitica, Koprivnica, Ludbreg – preslávené centrum sveta a aj Prelog. Podravina a Međimurje sú kultúrne a gastronomicky veľmi bohaté oblasti, a peší turisti majú príležitosť pocítiť to z prvej ruky, až do Svetého Martina na Muri – najsevernejšieho bodu Chorvátska. Táto časť je najťažším dielom pre peších turistov A časti, a tu obzvlášť myslíme na Kalnik, ktorý má dosť strmé chodníky. Avšak, ak Kalnik pokoríte, spokojnosti nie je konca kraja. Priemerný pešiak môže túto časť prejsť za desať dní.

Nikola Horvat

Časť  B
Sveti Martin na Muri – Savudrija (565,5 km)

B1 – Sveti Martin na Muri – Sljeme (179 km)

Z najsevernejšieho bodu sa chodník stáča na juh a cez Međimurje, popri Čakovci – meste Zrinskih, ide na Varaždin, odkiaľ trasa ide cez Ravnu goru do zámku Trakošćan a čarovným záhorským prostredím vedie do Strahinjčice, a potom aj do Ivanščice – dvoch záhorských pohorí, ktoré dominujú nad touto oblasťou a ukazujú všetku krásu zelene tohto nádherného kraja. Zostupom sa peší turisti dostanú na ďaleko známe kopce vinohradov, ktoré ich odvedú do Medvednice – záhrebského raja, alebo ku jej vrchu – Sljeme. Táto časť je stredne náročná, a uľahčuje ju fakt, že sa často stretáva s obcami, kde sa peší turisti môžu trocha osviežiť. Priemerný pešiak ju prejde za týždeň.

CLDT - Ravna gora, Zagorje
Nikola Horvat
Ravna gora, Zagorje
B2 – Sljeme – Klana (278 km)

Okrem Záhrebu, kde peší turisti môžu prísť autobusovou linkou, a presvedčiť sa, prečo je hlavným mestom Chorvátska, po zostupe z Medvednice narazia na malebný Samobor a ochutnajú samoborsku greblicu alebo široko ďaleko známu kremšnitu. O krásach Samoborského gorja a Žumberku netreba veľa hovoriť, lebo pohorie s nedotknutým lesom je už samé zárukou. Zo Žumberka sa vchádza do Gorského kotara cez Severinu na Kupi, kde si peší turisti budú užívať husté lesy, množstvo divých zvierat a miestnu kuchyňu. Dajaký šťastlivec možno stretne aj nejaké atraktívnejšie zviera. V tejto časti sa prechádza aj prvým národným parkom v rade z troch parkov – Národným parkom Risnjak. Veľa lesov, alebo tieňa robí túto časť ľahšou pri znášaní letných horúčav, no závideniahodná nadmorská výška určite spotí peších turistov. Priemerný pešiak prejde túto časť za 12 dní.

CLDT - blizu Hahlića
Nikola Horvat
Obruč
B3 – Klana – Savudrija (108,5 km)

Istria je atraktívna aj keď sa prechádza autom. Turistika v Istrii vyvoláva zvláštny pocit. Trasa ide cez Istriánsky horský chodník až do najzápadnejšieho bodu Chorvátskej republiky – Savudrije, kde sa turisti prvý krát stretnú s morom. Táto trasa možno nie je náročná z kondičnej stránky, no predstavuje väčšiu výzvu kvôli horúčavám. Na rozdiel od Papuku, sem je možno lepšie prísť na jar, ak neprejdete celú trasu naraz. Priemerný pešiak môže túto časť prejsť za štyri dni.

Nikola Horvat

Časť  C
Savudrija – Prevlaka (967,5 km)

C1 – Savudrija – Zavižan (322,5 km)

Od Savudrije trasa prechádza blízko Umagu, a pešími chodníkmi vedie do Pazinu, a potom aj Labinu a Rabaca, odkiaľ trasa stúpa na Učku. Vidieť malé, malebné, porozhadzované mestečká ako sú Motovun alebo Grožnjan zaliate slnkom ako vykúkajú zo zahmlených dolín je pre turistov balzamom, ktorý ich bude inšpirovať ešte roky po tom ako sa vrátia s dlhej túry ako je táto na CLDT. Z Učky trasa obchádza Rijeku, cez Fužina a Vratnika stúpa do Zavižanu, alebo vychýrenej horskej chaty a meteorologickej stanice. Je to určite náročná časť trasy, kde sa ide cez vyššie pohoria a kde treba byť opatrnejší, zvlášť kvôli poveternostným podmienkam a nedostatku vody. Priemerný pešiak môže túto časť prejsť za 14 dní.

CLDT - Motovun
Nikola Horvat
Motovun
C2 – Zavižan – Sinjal (227 km)

Premužićeva trasa je kultúrna trasa chorvátskych pohorí a prejsť po nej nie je iba užívanie, ale aj povinnosť. Kľukatí sa cez najatraktívnejšie kúty mýtického pohoria Velebit, kde sa nachádza aj druhý národný park – Národný park Sjeverni Velebit, a potom prichádza aj Národný park Paklenica, ktorý pre peších turistov prináša nové výzvy. Táto časť je dosť náročná – je tu menej vody, menej zásobovacích miest, sú potrebné určité zručnosti, ale atraktívnosťou je možno aj najbohatšou časťou, o to viac, že končí na najvyššom vrchu Chorvátskej republiky – Sinjal (1830 m). Pre úplne neskúsených turistov sa táto časť na začiatok túry neodporúča. S odôvodnením sa nachádza na mieste C2. Priemerný pešiak ju prejde za 10 dní.

CLDT - Biokovo
Nikola Horvat
Biokovo
C3 – Sinjal – Prevlaka (418 km)

Z najvyššieho vrchu Chorvátskej republiky vedie trasa ku Kninu, a potom aj cez pohoria Svilaja, Mali Kozjak a Mosor, a nakoniec zostupuje do mesta Omiš. Omiška Dinara je vstup do Biokova, ktoré bude pre peších turistov veľkou výzvou, no bude ich osviežovať výhľadmi, ktoré vyrážajú dych. Biokovo odvedie turistov na juh až do Ploča, alebo ústia rieky Neretva, odkiaľ trasa vedie na Pelješac, vinohradnícku oblasť plnú histórie. Úplný koniec CLDT je rezervovaný pre Dubrovník, alebo Srđ, ktorý ako strážnik bdie nad mestom. Atraktívnosť je zaručená. CLDT končí na najjužnejšom bode Chorvátska – Prevlake, 2109 km ďalej od začiatočného bodu, a ktorú priemerný pešiak prejde za 100 dní. V tejto časti sa potom peší turista bude pohybovať celých 20 dní.

 

Viac informácií o tejto trase nájdete na www.cldt.hr